Ochrana života a majetku pred ohňom a pomoc pri likvidácii tohto nebezpečného živlu bola odpradávna prvoradou susedskou pomocou a pomocou blížnemu. Spočiatku spontánna susedská pomoc viedla k zakladaniu prvých hasičských zborov.
Z ústneho podania sa spomína založenie dobrovoľného hasičského zboru v roku 1898. V Borskom Mikuláši sa oficiálne dokladá až v r.1924. Vtedajší starosta obce Ján Bízek od Svätého Jána vymenoval dvadsať mladých mužov. V Borskom Petri bol dobrovoľný hasičský zbor založený tiež v r.1924. Založil ho vtedajší starosta Mikuláš Nesnadný. V tomto roku Obec Borský Mikuláš a dobrodinci obce z Ameriky a Viedne zakúpili novú ručnú striekačku a prápory hasičského zboru. Tieto prápory boli zachované v Borskom Mikuláši i v Borskom Petri. Krstným otcom práporu hasičského zboru v Borskom Mikuláši sa stal Ján Májek. Vsúčasnosti hasičský zbor uchováva prápor, ktorý bol zrekonštruovaný v 70.rokoch a jeho textilná časť bola vyhotovená nová, identická s pôvodným práporom.
Postupne boli vybudované hasičské zbrojnice a sušiaky. V r. 1944 bola vybudovaná v Borskom Petri nová hasičská zbrojnica, v súčasnosti slúži ako predajňa potravín. V Borskom Mikuláši bola vykonaná rekonštrukcia pôvodnej zbrojnice, ku ktorej bolv r. 1964 svojpomocne členmi zboru vybudovaný nový sušiak, prístavba zasadacej miestnosti a výstavba vodnej nádrže u Zemanov. Strojná technika hasičského zboru bola obnovená po II. svetovej vojne nákupom striekačky PS-12, na ktorú opäť prispeli domáci i zahraniční dobrodinci. V r. 1962 Okresný výbor dobrovoľného hasičského zboru pridelil do miestneho zboru autostriekačku s nádržou RN.
Ďalšia obnova techniky sa uskutočnila v r. 1982, kedy bola obci pridelená autostriekačka z vojenského vybavenia a ktorá slúži dodnes. V 80.rokoch národný výbor zlúčil dobrovoľné hasičské zbory v Borskom Mikuláši a v Borskom Petri do jednej organizácie. S týmto zlúčením nesúhlasili členovia zboru v Borskom Petri a takmer všetci ukončili svoje členstvo v zbore.
Symbol a patrón všetkých hasičov Sv. Florián, ktorý počas totalitného režimu nemohol byť prezentovaný ako súčasť hasičského symbolu, bol uchovávaný v hasičskej zbrojnici a po r. 1989 boli tieto sochy opäť navrátené do života hasičského zboru. Socha Sv. Floriána bola opäť umiestnená na priečelie hasičskej zbrojnice a pre sochu Sv. Floriána z Borského Petra bola hasičmi vybudovaná kaplnka pri vstupe do kostola Sv. Petra a Pavla.
Stavu člena hasičského zboru bola vždy v obci prisudzovaná náležitá dôležitosť a úcta, čo napokon dokazuje i umiestnenie sôch Sv. Floriána na hlavnom oltári vo farskom kostole. Ochrana života a majetku bola neoddeliteľnou súčasťou života obce, nutnosťou, ktorú si náležite uvedomovali všetci občania obce. Táto služba blížnemu bola vždy vnímaná ako nezištná a potrebná pomoc v núdzi. Členstvo v Hasičskom zbore nebolo len záujmovým združením, ale výsostne poskytovaním osobnej pomoci v núdzi.